Prípad č. 1:
Asi všetci poznáme prípad malej Lucky Luknárovej, ktorú utýrala na smrť vlastná matka a otčim. Následne ju tri roky schovávali pod neporiadkom v izbe, kde vychovávali ďalšie dievčatko. Na sociálku bolo podané množstvo podnetov, boli tam tuším trikrát, dvakrát tam bola polícia. Dievčatko bolo celý čas mŕtve, no nikto si nič nevšimol.
Minulý piatok som sa vybrala so synom na ihrisko /bývame v Ružinove, pri štrkoveckom jazere = slušná časť/. Keď sme tam došli, boli tam len dvaja chlapci, vraveli, že majú šesť a päť rokov. Trochu som sa čudovala, že sú sami, ale nič som sa nepýtala, okolo nás sú štyri paneláky, myslela som si, že rodičia ich sledujú z okna a ten väčší dáva pozor na menšieho. Boli to také „živé“ deti, ale sú to chlapci, nebudú predsa sedieť so založenými rukami, navyše moje dieťa je tiež dosť aktívne. Zahrali sa, no potom syn išiel na nejakú preliezku, navyše došiel otecko s asi ročnou dcérkou a 4 – 5 ročným chlapcom na bicykli. Malú začal hojdať na hojdačke, chlapček sa pekne bicykloval. Chvíľu na to dobehli k nemu tí dvaja /čo tam boli od začiatku bez rodičov/, chytili chlapca a bicykel, vynadali mu do debilov, pľuli po ňom, napriek tomu, že chlapec sa pekne bicykloval a nikomu nič nespravil. Situáciu musel vyriešiť jeho ocko.
Krátko potom sme odišli pre bicykel aj my a keď sme sa vrátili, ihrisko bolo dosť plné. Syn sa pekne bicykloval na dopravnom ihrisku, ja som sedela pri plote. Zrazu k nemu dobehli tí chlapci, jeden chytil syna, druhý bicykel. Väčšinou nechám syna, nech si rieši sám svoje problémy s parťákmi, ale tu som zasiahla a poslala som chlapcov preč. Potom začali malému rozprávať o nejakých pavúkoch a chceli ho zobrať z ihriska, že mu ich ukážu, ale to som im zatrhla. Vykašľali sa na syna /chválabohu/, začali pobehovať po ihrisku, celý čas revali do p...e, boli dosť agresívni. Rodičom na ihrisku sa to vôbec nepáčilo, ale netrúfli si ich vyhodiť z ihriska. Až na jedného otecka.
Ten hojdal svoju dcérku na hojdačke /malá mohla mať tak rok a pol – dva roky/, keď sa tí chlapci začali biť pri tej hojdačke a malú nejako ohrozili. Otecko sa naštval, nakričal na nich a vyhodil ich z ihriska /všetci sme boli radi/. Krátko na to sme začuli ako obaja chlapci s revom vysvetľujú niekomu, že „ten ujo v tom modrom, on to bol“ a vrátili sa aj s rodičmi. Pán mal na rukách dcéru, utešoval ju, no napriek tomu na neho začali rodičia tých chlapcov vrieskať a matka toho chlapca ho začala biť. Stále mal dcérou na rukách. Keďže to už chvíľu trvalo a, síce všetci tam dobehli, ale nikto nezasiahol, nemala som lepší nápad ako zavolať políciu. Naivne som si myslela, že sa niečo vyrieši.
Kým sme čakala na políciu, tú ženskú zobrali preč, a tí bitkári /malí aj veľkí/ odišli z ihriska. Chcela som sa pozrieť, či nezdrhli /to by asi bola polícia zbytočná, všakže/, ale sedeli vonku pri ihrisku. A tu ma čakal šok č. dva. Ženská, ktorá bila kvôli synovi otecka s dievčatkom na rukách, mlátila svojho syna hlava-nehlava. Netrúfla som si zasiahnuť, nie som žiadny Rambo.
Našťastie došli policajti. Zastavili sa najprv na ihrisku, okamžite k nim všetci nabehli a predpokladám, že všetko porozprávali /ja som bola so synom kúsok od bitkárov na druhom konci ihriska/. Následne policajti zaparkovali pri nich, ja som bola celá šťastná, že ich majú a chcela som sa vrátiť na ihrisko. Lenže čo som zbadala, ma riadne šokovalo . Páni zákona vystúpili za auta, ako prvé podali si ruky s bitkármi /akože big kamoši/. Na toto sa mi teda otvoril nôž vo vrecku, môj tlak 80/40 stúpol /mala som možno aj 100/60/ moje mierumilovné ja sa schovalo a začala som vrešťať na policajtov, nech ku mne okamžite naklúšu. Zhruba na piaty krát to aj pochopili a jeden sa ku mne vydal so slovami, „no ale netreba tak kričať“. Tak som mu vysvetlila, že keď to na prvý krát nepochopí, musím zvýšiť hlas. Obliekla som ten najhnusnejší výraz ala Švehlová a opýtala som sa, či „som dobre videla, že ste si podali ruky????“. Na to ma pán policajt vyzval aby som opísala čo sa stalo. V dvoch vetách som mu to opísala + som pridala ako tá ženská mlátila svoje dieťa a zopakovala som mu otázku, „či som teda dobre videla, že si podali ruky??????“
P: No viete, pani, keď už tu robím 17 rokov v Ružinove, ja tých asociálov poznám.
T: Výborne, tak mi teraz povedzte ako to budete riešiť.
P: No ako to máme riešiť? Napíšeme záznam, porozprávam sa s nimi a oni pôjdu preč.
T: Ale tá ženská mlátila svoje dieťa!!!! /zvýšený hlas, fakt som sa neudržala/
P: Ja som to nevidel.
T: Ja som to videla. Prídem to dosvedčiť.
P: To by som musel vidieť ja, jednak som to nevidel a to dieťa nebolo krvavé. Kým sa nič nestane, nemôžeme nič spraviť.
T: Aha, takže čakáme, kým niekoho prizabijú, či ako? /kauza Lucka/
P: Ale pani, nerobte z toho drámu, máme demokraciu. /prisahám fakt, toto povedal/. Keď nás ešte raz niekto zavolá, zoberieme ich.
T: Tak moment. Podávate si ruky, vysvetľujete to tým, že ich poznáte a teraz sa chcete tváriť, že vás k nim ešte nevolali???????
P: Viete, to volajú aj babky, keď si oni ľahnú do trávy. /hahaha, vtipný chlapec/
T: Nahlásite to na sociálku?
P: My so sociálkou nespolupracujeme, môžete to nahlásiť vy.
T: A to sa ich mám opýtať ako sa volajú????? /zase zvýšený hlas, pána policajta možno zamestnám ako liek na môj nízky tlak, nech nevyzerám furt ako živá mŕtvola/
P: Tak viete, ja vám ich údaje nemôžem dať. Ja zákony neschvaľujem, polícia je v takýchto prípadoch vlastne bezradná /WTF????/. Nebojte sa, ja ich pošlem preč, a oni sa sem už nevrátia.
Škoda, že ma nenapadlo nahrávať si ten rozhovor, ale dobré nápady prichádzajú neskoro. Takto znela zhruba naša konverzácia a takto by som to zhrnula: „našich kamošov pošleme niekam ďalej, nech svoje /a cudzie/ deti bijú niekde inde, bohvie koľko rokov si ich takto budeme posúvať medzi sebou po meste. /pre kompetentných, keďže tento článok plánujem poslať aj im: ide o hliadku zo dňa 10. 7. 2015, čas: 18:20 /o 18:10 som telefonovala, iste majú záznam/, miesto: Svidnícka ul., Ružinov/
Otázka pre kompetentných: keď nahlásim polícii, ako matka surovo mláti svoje dieťa, PREČO s tým nič nerobia? Nech má bulvár čo rozoberať, keď sa niečo stane? Ako je možné, že polícia prehliada takéto hlásenie?
Prípad č. 2:
Toto je susedný dom a čo je na fotke je hádam jasné. Zarezervované parkovacie miesto, označené zvislým aj horizontálnym dopravným značením. Neskúmala som koľko platia mestu, ale nebude to málo.
Toto je susedný vchod toho istého domu:
Majiteľ X5-ky, pán Hrubokrký má tiež „vyhradené“ miesto, problém je v tom, že úplne svojvoľne a zadarmo.
Problém č. 2: je to protizákonné.
Problém č. 3: zavadzia chodcom. /nedávno som ešte kočíkovala, tak viem o čom hovorím/
Problém č. 4: nikto to nerieši. Teda, predsa. Riešim to ja teraz. Evidentne to ešte niekto riešil, lebo po rokoch pán Hrubokrký dostal papuču.
Problém č. 5: tú papuču mu vzápätí dali dole, došli štátni, podali si s Hrubokrkým ruky /hm, žeby to bol tiež asociál, ktorého dôverne poznajú?/, pokecali, odišli a X5-ka tam veselo parkuje a zavadzia chodcom.
Otázka pre kompetentných: prečo tam parkuje to auto?
Malé porovnanie:
Bola som s malým u lekára na Tomášikovej. Parkovala som medzi dve autá a po hodine ma tam čakali policajti, vraj stojím na zákaze. Ten zákaz vyzerá takto:
Mimochodom, nikomu som nezavadzala. Keďže som parkovala medzi dve autá, zákaz som si nemala šancu všimnúť. Keď som nebola ochotná priznať priestupok /slušne, žiadny výraz Švehlovej/, policajt na mňa začal hulákať pred mojím štvorročným synom. Nuž, asi mám moc tenký krk.
Ďalšie porovnanie:
Chodím za klientom do Apollo biznis centra. Chcela som zaparkovať, áno, vedela som, že to nie je úplne kóšer, ale po dvadsiatich minútach mi to bolo jedno, navyše by som nikomu nezavadzala a nikoho by som neohrozila. Jedna pani ma ale upozornila, aby som išla preč, lebo tam chodia policajti a odťahujú autá. Išla som preč, našla riadne parkovacie miesto, zaparkovala, odišla, vrátila sa a našla zablokované auto iným autom.
Našťastie išli okolo policajti, ktorí mi vysvetlili, že som mala to auto odtlačiť /????/. Že je to normálne. Že kde majú chudáci parkovať? /Hm, žeby v garážach, čo sú pri ceste?/. Keď som sa ho opýtala, či by nemali mať všetky autá papuču, povedal, vraj to nie je možné technicky.
Otázka na kompetentných: je možné, že jeden a ten istý zákon /konkrétne zákon č. 8 o cestnej premávke/ na jednej strane cesty platí a na druhej strane tej istej cesty už neplatí?
Prečo na mňa huláka pán policajt pred malým dieťaťom, keď NIKOMU nezavadziam?
Info pre všetkých: pokutu nezaplatím.
Načo som písala tento článok? Aby ste obetovali trocha zo svojho času. Lebo lajkovať na FB, nadávať na situáciu v našej krajine je veľmi jednoduché. Zmenu chce každý, ale zdvihnúť svoju riť /prepáčte za výraz/ už málokto. Takže obetujte prosím trocha zo svojho času.
Keď uvidíte na ulici niečo nezákonné, zavolajte políciu. Štát nám zoberie z vydretých peňazí odhadom 45%, z ktorých platí /okrem iného/ aj policajtov. Chce to čas – Váš čas, navyše za to nič nedostanete. Max. tak dobrý pocit. Ale keď to nebudete robiť, o chvíľu bude normálne, že žena na ulici zmláti svoje dieťa a policajti si s ňou podajú ruky.
Neplaťte pokuty. /pozor! nemám na mysli ohrozovanie iných ľudí a seba a hrubé porušovanie zákona./ Aj to chce váš čas. Ale keď stiahnete chvosty a okamžite zaplatíte pokutu, hoci aj oprávnenú, hrubokrkí idioti si naďalej budú s policajtmi podávať ruky a smiať sa vám do ksichtu. Ak mám dodržiavať zákony, tak nech platia VŠADE a PRE KAŽDÉHO. Lebo nadávať, v akom štáte to žijeme síce môžete, ale to nič nezmení.
PS: Prosím o zdieľanie tohto článku na FB.
PSS: Ak by sa mi zajtra niečo stalo, hľadajte za tým políciu. Alebo Hrubokrkého. Takže vlastne tiež políciu, lebo Hrubokrký netuší kto som a keď zistí, bude to len a len od polície.
