Ako /ne/funguje slovenská polícia – 2. diel

Autor: Timea Axamit | 25.8.2015 o 8:49 | Karma článku: 13,55 | Prečítané:  13266x

Po zverejnení môjho článku Ako nefunguje slovenská polícia sa mi pripomenul jeden známy a porozprával mi pár zaujímavostí  zvnútra našej polície a justície. -------------------------------------------------------------------------

Na úvod by som rada napísala jednu vec. To, že ten článok bol o /ne/funkčnosti polície, je čistá náhoda. Naozaj. Ten incident z ihriska bol veľmi čerstvý, asi preto bol prvý práve tento článok.  Lebo keď som ho zverejnila, mala som už nachystaných viac článkov, ktoré som zatiaľ z rôznych dôvodov nezverejnila. O čom boli? O nechutných praktikách daňového úradu. O tom, ako miestny úrad Ružinov spolu s pánom starostom prehliada jasnú korupciu, o ktorej im napíšem. O tom, ako ma chcel zazmluvnený doktor odrodiť s vyvolávačkou z dôvodu aby stihol lyžovačku /toto myslím úplne vážne, bol to jeden jediný dôvod na vyvolávačku/, ako pár rokov na to ma ten istý dr. poslal do p.dele /no dobre, "iba" domov/ v 8. týždni tehotenstva s krvácaním, vraj na čo sa tam trepem najedená /2,5 hodiny po jedle/, keď ma nemôže operovať /o bábo som prišla ešte v tú noc - doma/.

Spomínaný článok si prečítal aj môj známy – policajt čerstvo vo výslužbe a poskytol mi pár zaujímavých postrehov z prostredia polície a justície:

Policajti, ktorí slúžia na ulici sú na spodku hierarchie a ich nadriadení im môžu poriadne osladiť život, ak chcú. Napríklad plat, policajt na ulici zarába okolo 620 € čistého. 100 € z toho je za nerovnomerné rozdelenie služby. Ak nadriadený chce, policajt slúži každý deň od 7:30 do 15:30 a je bez príplatku, má 520 €.

Ak to nestačí, dá sa nájsť nejaká maličkosť, napríklad porušenie interného predpisu. Vychádza ich ročne aj 200, policajt porušil interný predpis spred troch rokov, takže môže prísť o 15% platu na 3 mesiace.  Náš policajt, ktorý má hypotéku, dve deti a manželku na materskej, zarába 442 €.

Prečo? Napríklad preto, lebo si dovolil vypísať pokutu za parkovanie majiteľovi BMW X5, ktorí sa kamaráti s politicky dosadeným  šéfom susedného obvodu, alebo s politikom, ktorý tam toho šéfa pretlačil. Pretože hrubokrkí spoluobčania sa často kamarátia s rôznymi politikmi a policajtmi, ktorých si tí politici dosadili na rôzne úrovne.

A toto nie je žiadna eventuálna možnosť, ale realita  policajtov na spodku hierarchie.

Keď mi toto rozprával, spomenula som si na jednu príhodu, ktorú som počula pred pár rokmi. Inštruktor z autoškoly mi rozprával, ako bol na skúške, kde, keby nezasiahol, dáma zabije min. troch ľudí. Vodičák dostala. Policajt jej to podpisoval s trasúcimi sa rukami, utieral si pritom pot z čela, ale dal jej to. Dôvod? Žiadny výstrih a la Pamela Anderson, tomu policajtovi to prikázal šéf, jemu jeho šéf a skončili sme pri istom veľvyslancovi. 

Sama som zažila politický vplyv na políciu pri vlastnej autonehode.

Veľmi pozoruhodná je aj štatistika v PZ. Keď mi o tom tom porozprával, hneď som si spomenula na Churchillov výrok, že „verím iba štatistikám, ktoré som sám sfalšoval.“ Verte alebo nie, toto je ďalšia realita v PZ. Naši ministri sa radi chvália, ako znižujú kriminalitu a nehodovosť a štatistiky to potvrdzujú. Realita je nasledovná: keď je napr. málo vypátraných osôb, vyrobia sa umelo nezvestnosti. Alebo keď treba znížiť majetkovú trestnú činnosť, rieši sa to priestupkami, teda nastavia to tak, aby škoda nepresiahla 266 eur a škoda sa upravuje. Trestný čin vznikne až vtedy, ak poškodený trvá na tom, že škoda bola vyššia a doloží to vyčíslením. V opačnom prípade policajt musí získať vlastné vyčíslenie a snažiť sa, aby to nepresiahlo 266 eur, inak má problém.  Za tieto „vynikajúce“ výsledky berú policajní šéfovia odmeny.

Rovnako veľkým problémom /ak nie najväčším/ je justícia. Práve tá veľmi často marí a likviduje snahu a skutočné výsledky polície. Ak potrebujú niekoho prepustiť /z rôznych dôvodov, ktoré asi všetci poznáme/, „vyrobia“ nejaké pochybenie a dotyčného pustia.

Spomínaný známy tiež viackrát videl, ako sudca pojednáva opitý, že mal problém odísť po vlastných.

Polícia je prakticky závislá od prokuratúry, a tá keď nechce, páchateľovi sa nič nedokáže /asi si všetci spomenieme na nejaké prípady, keď sme si prečítali v novinách, že veľká ryba nepôjde pred súd, lebo „skutok sa nestal“/

Za tejto vlády sa zdá, akoby sme smerovali späť k socializmu. Je to problém celej verejnej správy, ale u polície a všeobecne u silových zložiek je to výraznejšie, keďže nadriadení majú z princípu väčší vplyv na svojich podriadených.

Hráme sa tu na demokraciu, ale konštruktívna kritika sa neberie ako podnet na zamyslenie a zlepšenie, ako štandard, ale ako niečo, za čo sa trestá.

Chce to zmenu. Tak súdnictvo ako aj policajný zbor /vlastne úplne všetko, ja osobne by som nevedela nájsť jedinú vec, čo v tomto štáte funguje/. Problém je iba v tom, že okrem nás – voličov – to nikto nezmení. Väčšine politikov a im blízkym ľudí aktuálna situácia veľmi vyhovuje, mnohým sudcom takisto, niektorým policajtom možno nie, ale tí keby sa ozvali, mali by problém. A to seriózny. Podľa slov spomínaného známeho polícia potrebuje podporu občanov, tí musia povedať, že polícia nepatrí do rúk politikom. Rovnako ako by mali byť nezávislé súdy, ani polícia by nemala byť v rukách politikov.

Chce to aktívny prístup nás všetkých /pozor! lajkovanie na facebooku neznamená aktívny prístup/, lebo kým bude len pár ľudí naháňať štátnych zamestnancov, aby robili to, za čo sú platení, veľa sa toho nezmení. Ale keď to bude väčšina ľudí požadovať ako štandard, ktorí si zaplatili z daní, možno sa veci pohnú dopredu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?