Ako /ne/funguje slovenské zdravotníctvo

Autor: Timea Axamit | 19.11.2015 o 10:47 | (upravené 19.11.2015 o 11:19) Karma článku: 9,49 | Prečítané:  2422x

Dvakrát v živote som potrebovala ísť do nemocnice. V oboch prípadoch som bola tehotná. V oboch prípadoch som „vymákla“ toho istého lekára. V oboch prípadoch to skončilo katastrofou.

No, dobre, v prvom prípade som si ho vybrala sama. Písal rok 2011, blížil sa termín pôrodu, v siedmom mesiaci som pochopila, že Kocha nestihnú otvoriť, tak som sa začala obzerať po pôrodníkovi. Lebo vojsť len tak do nemocnice, že zdravím, rodím, no nie, neprosím si.

Apropo, pôrod. Dieťatko bolo plánované, tešila som sa na neho, bolo to moje prvé tehotenstvo, a nechcem robiť frajera, ale nebála som sa pôrodu. Fakt. Povedala som si, však je vnútri, von nejako musí, a nech to rieši doktor. Veď on je za to platený, no nie? Vedela som ale jednu vec: nechcela som epidurálku. Už asi 10 rokov mávam migrény, full verziu, so všetkým čo k tomu patrí /poruchy reči predtým, trojdňová šialená bolesť a pod./ a dočítala som sa, že epidurálka môže zhoršiť migrénu. Tak som si povedala, že síce neviem do čoho idem, ale horšie ako migrény to byť nemôže. /ani nebolo/

Takže hľadáme si doktora. Bol mi odporučený nemenovaný, vraj úžasný doktor, ambulanciu mal v Ružinove v Poliklinike a v ružinovskej nemocnici rodil. Čo mi veľmi vyhovovalo, keďže nemocnicu mám cez cestu. Trochu som sa poobzerala na webe, či nemá negatívne hodnotenia, no nenašla som nič hrozné. Tak som sa teda vybrala do ambulancie /len tak, bez objednania/ opýtať sa, či ma „zoberie“ a dohodnúť si termín. Pán doktor si ma zavolal dovnútra /myslela som si, že sa budem baviť len so sestričkou/ a bol naozaj veľmi milý. Urobil mi takú malú prednášku o pôrode, a povedal, že on najradšej rodí v dohodnutom termíne a s epidurálkou. Prosto dohodneme si termín, ja prídem, pichnú vyvolávačku, potom epidurál a dieťa je za chvíľu na svete. No. S tou vyvolávačkou ma dostal, vo sne by ma nenapadlo, že vyvolávačky sa dávajú „len tak“. Čo sa týka epidurálky, rovno som mu povedala, že ju nechcem, lebo mám migrény. Na to začal prednášať, že to vôbec nie je vedecky podložené a nemám čítať h.vadiny na webe. Sorry ľudia, ale keď napíše 9 žien z 10, že po epidurál mali migrénu, tak všetky vedecké h.vadiny mám viete kde.

Ale nič, brala som to tak, že mám ešte nejaký ten čas, porozmýšľam a hádam mám právo sa rozhodnúť /áno, taká som ja naivná/. V epidurálke som mala jasno, ale tá vyvolávačka ma zaujala. Mala som termín 25. 2. a muž má národky 22. 2. Tak, ja, že bola by sranda, keby mali spolu narodeniny. Tak som sa pozrela na názory a skúsenosti a cca po piatich minútach som mala jasno aj v tejto otázke. NIEEEEEE skúsenosti jednoznačné: nie nie a stokrát nie. Všetko zlé. Nejdem to tu rozpisovať, každý si to môže vygugliť.

Prišiel deviaty mesiac, moja gynekologička ma „uzavrela“, že odteraz chodím do nemocnice. Tak som sa teda objednala, došla na vyšetrovanie, pán doktor sa pozrel na termín, trápne sa usmial, že „heh, jej, no viete, ja som na to trochu zabudol a sľúbil som synovi lyžovačku, hihi“. Fasa. Som v deviatom mesiaci, bez pôrodníka. Fakt super. Narýchlo, v tom šoku ma napadlo takéto riešenie: budem chodiť k nemu a u neho by som aj rodila, a keby som náááááhodou začala rodiť vtedy keď bude preč, nech mi odporučí niekoho, lebo ja už nemám kde hľadať nového dr. Tak toto som nemala povedať. Pán doktor sa na.ral, začal ma školiť, že si snáď nemyslím, že on môže hocikedy len tak dobehnúť /tak načo berie dohodnuté rodičky???/ a – teraz čítajte – pôrod sa môže vážne skomplikovať a začal vymenovávať, čo všetko hrozí mne aj dieťaťu pri pôrode, a keď sa niečo stane, tak dohodnutá vyvolávačka je vlastne super, lebo cez deň je tam najviac lekárov a sestier. Tak vážení, takto vyzerá psychická príprava na pôrod v ružinovskej nemocnici. Vymenujú vám čo všetko hrozí a čo všetko sa môže stať.

Po tomto všetkom, ja sprostá, som ešte vyliezla na stôl na vyšetrenie. Tých vyšetrení za deväť mesiacov som absolvovala neúrekom, no nie je to príjemné vyšetrenie ale s bolesťou to nemá nič spoločné. Teda aspoň kým vás nevyšetruje nasratý gynekológ. Keď som sa mu ozvala /ešte slušne/, že to teda bolí, dostala som odpoveď: zvykajte si, pôrod bude oveľa horší. To bol ten moment, keď som s pánom pôrodníkom ukončila spoluprácu /slušne povedané/, odišla som nielen od neho ale aj z Bratislavy. Syna som porodila v Banskej Štiavnici, začala som rodiť ráno o piatej a ráno o ôsmej bol malý vonku. Bez vyvolávačky, bez epidurálky, s úžasným lekárom a sestričkami, na ten pobyt v pôrodnici si dodnes spomínam ako na dovolenku. Na tú najkrajšiu 

Druhé stretnutie bohužiaľ dopadlo celkovo zle. Bola som druhýkrát tehotná, ale v 8. týždni som začala špiniť. Dobehla som teda k svojej gynekologičke a tá ma poslala do nemocnice, lebo to nevyzeralo dobre. V nemocnici ma poctivo vyšetrila lekárka, ktorá mala službu a napriek tomu, že výsledky som mala výborné /vysoká hladina HCG, napr./ povedala, že dieťatko nežije a ďalšie ráno mám nastúpiť do nemocnice na potrat. Spýtala som sa jej, či mi niečo hrozí, ak počkám, ona, že nie, ale prosto mám prísť. Hmm, super. Celý večer som sedela na webe, rozmýšľala čo mám robiť, internetové diskusie sú plné príbehov, keď lekári vyhlásili, že dieťa nežije, je choré a pod. a narodilo sa krásne, zdravé dieťatko. Vedela som, že keď si dám vziať to dieťa, do konca života môžem rozmýšľať, či to bolo správne rozhodnutie a čo, ak ...........

Presne z toho dôvodu som ďalšie ráno nešla do nemocnice, ale za svojou gyn., ktorá sa pozrela na výsledky a našťastie potvrdila, že nemám nikam chodiť, výsledky sú fajn, nič mi nehrozí, ani nekrvácam, ale keby sa niečo stalo, mám ísť rovno do nemocnice. Inak vidíme sa v poradni. Huráááá.

No, netešila som sa dlho. Už koncom týždňa som začala krvácať /bola sobota večer/, tak som si sadla do auta a utekala do nemocnice. Ako, vedela som čo ma čaká, ale... nádej zomiera posledná. Som trošičku dúfala, že pomôžu... Len to som ešte nevedela, kto má službu.

Na pána „doktora“ som najprv čakala kdesi 20 minút, potom pekne, pomaličky, pohodlne došiel, kukol do papierov a spýtal sa, že prečo už dávno nie je preč to dieťa. /?????/ Povedala som mu, že som to konzultovala so svojou lekárkou, on na to, že načo ja počúvam nejakú obyčajnú gynekologičku, keď ma v nemocnici poslali na potrat? /?????/ Potom ma vyšetril, no, vyšetril, trvalo to asi 3 sekundy a vyhlásil, že „veď jasné, že to nežije“. Potom sa začal vypytovať, čo som ja zač, že sa rozhodujem v takýchto otázkach, opýtal sa aké mám vzdelanie /!/a čo robím. Potom vyhlásil, že mám ísť okamžite na sálu, idú operovať. Na/ne/šťastie sa opýtal kedy som naposledy jedla. Ja že o šiestej /bolo osem hodín/. Uff, to ste ho mali počuť“ že načo som ja vôbec prišla najedená, keď ani operovať nemôžu, čo ja teraz čakám a podľa neho ja si mýlim pohotovosť s konzultáciami zadarmo a najradšej by mi to dal celé zaplatiť“. V tej chvíli som už bola našťastie oblečená, tak som len jednoducho otočila bez slova odišla. Dieťatko odišlo samo, ešte v tú noc, druhý deň som zašla do Kocha /áno, ja som blbá, že ma to nenapadlo skôr/, kde prvá veta lekára MUDr. Záhumenského bola: „dobre ste urobili, aj mojej partnerke povedali, že z tehotenstva nič nebude, a mám zdravého syna“. Navyše navrhol, že ak chcem, môžem počkať s operáciou, že nie je nevyhnutný zákrok a mal pravdu. Dotiahli sme to bez operácie, síce mal „so mnou“ oveľa viac roboty /chodila som tam asi dva mesiace/ a zarobili asi tretinu, ako keby ma operovali, ale zistila som, že existuje na Slovensku lekár, u ktorého je na prvom mieste pacient. Smutné je, že takýto lekár je vzácny druh.

Možno si poviete, že tam to mám zaplatené. Áno, je to tak, zaplatila som si to. Za skoro dvojmesačnú ukážkovú starostlivosť som dala úplne presne 48 eur. Keď som sa rozhodla pre Kocha, počítala som tak s 300 až 400 eurami. Keď som svojej lekárke vysypala všetky papiere, čo som za dva mesice pozbierala, len s desením sa ma spýtala, koľko peňazí som sa nechala. Tiež mi nechcela veriť. Takže v konečnom dôsledku to nebude financiami, ale prístupom lekára. Lebo keď si chcete vybrať doktora v štátnej nemocnici, tiež si to musíte zaplatiť. A keď si pripočítate epidurálku, otecka pri pôrode, nadštandard izbu, zistíte, že finančný rozdiel je minimálny, ale rozdiel v prístupe je enormný.

Aj doc. Záhumenský ma mohol mať „z krku“ za 20 minút. /operácia 10 min, kontrola ďalších min. a je pokoj/. Lenže, a naozaj, on sa rozhodoval podľa toho čo je dobré PRE MŇA a nie pre neho. Aj keď v konečnom dôsledku zarobil asi tak tretinu a mal oveľa viac práce. Neviem, kto ho nalákal naspäť na Slovensko, ale budem mu za tento čin vďačná do konca života.

PS: pôvodne som do článku napísala aj meno toho “doktora”. Nakoniec som to vymazala, lebo to čo píšem, bohužiaľ neviem dokázať a keďže žijeme tam, kde žijeme, problém by som mala akurát ja a on by naďalej ukecával mamičky na vyvolávačku, lebo chápete – štátne nemocnice sú pravdepodobne ešte na socialistickej úrovni a pri pôrode veru číhajú rôzne hrozby, no najviac taká, že “vymáknete” nejakého idiota. A ešte si to aj zaplatíte.

PSS: nie, nie je to PR článok. Je to smutná realita.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?