Zlé, horšie, …......... polícia

Autor: Timea Axamit | 9.12.2015 o 14:51 | Karma článku: 10,73 | Prečítané:  1711x

Pán Kaliňák, toto je pre vás, keby vás zaujímalo, komu šéfujete. Ale aj pre všetkých ostatných, aby ste videli, koho platíte.

Pred chvíľou som vás prostredníctvom blogu informovala, ako prebieha vyšetrovanie bitky na detskom ihrisku. Písala som, že som si vyžiadala záznam, ktorý mali spísať policajti, ale ešte mi nič nedošlo. Tak cca 3 hodiny na to zazvonil poštár a zmenilo sa to. Poslali. Je to horšie, než som čakala.

Skopírujem sem opis situácie zo svojho prvého článku:

„Minulý piatok som sa vybrala so synom na ihrisko /bývame v Ružinove, pri štrkoveckom jazere = slušná časť/. Keď sme tam došli, boli tam len dvaja chlapci, vraveli, že majú šesť a päť rokov. Trochu som sa čudovala, že sú sami, ale nič som sa nepýtala, okolo nás sú štyri paneláky, myslela som si, že rodičia ich sledujú z okna a ten väčší dáva pozor na menšieho. Boli to také „živé“ deti, ale sú to chlapci, nebudú predsa sedieť so založenými rukami, navyše moje dieťa je tiež dosť aktívne. Zahrali sa, no potom syn išiel na nejakú preliezku, navyše došiel otecko s asi ročnou dcérkou a 4 – 5 ročným chlapcom na bicykli. Malú začal hojdať na hojdačke, chlapček sa pekne bicykloval. Chvíľu na to dobehli k nemu tí dvaja /čo tam boli od začiatku bez rodičov/, chytili chlapca a bicykel, vynadali mu do debilov, pľuli po ňom, napriek tomu, že chlapec sa pekne bicykloval a nikomu nič nespravil. Situáciu musel vyriešiť jeho ocko. 

Krátko potom sme odišli pre bicykel aj my a keď sme sa vrátili, ihrisko bolo dosť plné. Syn sa pekne bicykloval na dopravnom ihrisku, ja som sedela pri plote. Zrazu k nemu dobehli tí chlapci, jeden chytil syna, druhý bicykel.  Väčšinou nechám syna, nech si rieši sám svoje problémy s parťákmi, ale tu som zasiahla a poslala som chlapcov preč. Potom začali malému rozprávať o nejakých pavúkoch a chceli ho zobrať z ihriska, že mu ich ukážu, ale to som im zatrhla. Vykašľali sa na syna /chválabohu/, začali pobehovať po ihrisku, celý čas revali do p...e, boli dosť agresívni. Rodičom na ihrisku sa to vôbec nepáčilo, ale netrúfli si ich vyhodiť z ihriska. Až na jedného otecka.

Ten hojdal svoju dcérku na hojdačke /malá mohla mať tak rok a pol – dva roky/, keď sa tí chlapci  začali biť pri tej hojdačke a malú nejako ohrozili. Otecko sa naštval, nakričal na nich a vyhodil ich z ihriska /všetci sme boli radi/. Krátko na to sme začuli ako obaja chlapci s revom vysvetľujú niekomu, že „ten ujo v tom modrom, on to bol“ a vrátili sa aj s rodičmi. Pán mal na rukách dcéru, utešoval ju, no napriek tomu na neho začali rodičia tých chlapcov vrieskať a matka toho chlapca ho začala biť. Stále mal dcérou na rukách. Keďže to už chvíľu trvalo a, síce všetci tam dobehli, ale nikto nezasiahol, nemala som lepší nápad ako zavolať políciu. Naivne som si myslela, že sa niečo vyrieši.

Kým sme čakala na políciu, tú ženskú zobrali preč, a tí bitkári /malí aj veľkí/ odišli z ihriska. Chcela som sa pozrieť, či nezdrhli /to by asi bola polícia zbytočná, všakže/, ale sedeli vonku pri ihrisku. A tu ma čakal šok č. dva. Ženská, ktorá bila kvôli synovi otecka s dievčatkom na rukách, mlátila svojho syna hlava-nehlava. Netrúfla som si zasiahnuť, nie som žiadny Rambo.

Našťastie došli policajti. Zastavili sa najprv na ihrisku, okamžite k nim všetci nabehli a predpokladám, že všetko porozprávali /ja som bola so synom kúsok od bitkárov na druhom konci ihriska/. Následne policajti zaparkovali pri nich, ja som bola celá šťastná, že ich majú a chcela som sa vrátiť na ihrisko. Lenže čo som zbadala, ma riadne šokovalo . Páni zákona vystúpili za auta, ako prvé podali si ruky s bitkármi /akože big kamoši/. Na toto sa mi teda otvoril nôž vo vrecku, môj tlak 80/40 stúpol /mala som možno aj 100/60/ moje mierumilovné ja sa schovalo a začala som vrešťať  na policajtov, nech ku mne okamžite naklúšu. Zhruba na piaty krát to aj pochopili a jeden sa ku mne vydal so slovami, „no ale netreba tak kričať“. Tak som mu vysvetlila, že keď to na prvý krát nepochopí, musím zvýšiť hlas. Obliekla som ten najhnusnejší výraz ala Švehlová a opýtala som sa, či „som dobre videla, že ste si podali ruky????“. Na to ma pán policajt vyzval aby som opísala čo sa stalo. V dvoch vetách som mu to opísala + som pridala ako tá ženská mlátila svoje dieťa a zopakovala som mu otázku, „či som teda dobre videla, že si podali ruky??????“

P: No viete, pani, keď už tu robím 17 rokov v Ružinove, ja tých asociálov poznám.

T: Výborne, tak mi teraz povedzte ako to budete riešiť.

P: No ako to máme riešiť? Napíšeme záznam, porozprávam sa s nimi a oni pôjdu preč.

T: Ale tá ženská mlátila svoje dieťa!!!! /zvýšený hlas, fakt som sa neudržala/

P: Ja som to nevidel.

T: Ja som to videla. Prídem to dosvedčiť.

P: To by som musel vidieť ja, jednak som to nevidel a to dieťa nebolo krvavé. Kým sa nič nestane, nemôžeme nič spraviť.

T: Aha, takže čakáme, kým niekoho prizabijú, či ako? /kauza Lucka/

P: Ale pani, nerobte z toho drámu, máme demokraciu. /prisahám fakt, toto povedal/. Keď nás ešte raz niekto zavolá, zoberieme ich.

T: Tak moment. Podávate si ruky, vysvetľujete to  tým, že ich poznáte a teraz sa chcete tváriť, že vás k nim ešte nevolali???????

P: Viete, to volajú aj babky, keď si oni ľahnú do trávy. /hahaha, vtipný chlapec/

T: Nahlásite to na sociálku?

P: My so sociálkou nespolupracujeme, môžete to nahlásiť vy.

T: A to sa ich mám opýtať ako sa volajú????? /zase zvýšený hlas, pána policajta možno zamestnám ako liek na môj nízky tlak, nech nevyzerám furt ako živá mŕtvola/

P: Tak viete, ja vám ich údaje nemôžem dať. Ja zákony neschvaľujem, polícia je v takýchto prípadoch vlastne bezradná /WTF????/. Nebojte sa, ja ich pošlem preč, a oni sa sem už nevrátia.

Škoda, že ma nenapadlo nahrávať si ten rozhovor, ale dobré nápady prichádzajú neskoro. Takto znela zhruba naša konverzácia a takto by som to zhrnula: „našich kamošov pošleme niekam ďalej, nech svoje /a cudzie/ deti bijú niekde inde, bohvie koľko rokov si ich takto budeme posúvať medzi sebou  po meste. /pre kompetentných, keďže tento článok plánujem  poslať aj im: ide o hliadku zo dňa 10. 7. 2015, čas: 18:20 /o 18:10 som telefonovala, iste majú záznam/, miesto: Svidnícka ul., Ružinov/“

Teraz nech sa páči, tu je stanovisko policajta k veci:

Vraj im bola udelená výčitka.

Moje stanovisko:

  1. samozrejme, že nič nevideli, veď bitka už vtedy skončila /viď. môj článok/

  2. oslovovať ľudí nemuseli, sami sa k nim nahrnuli /viď. môj článok/

  3. bývalý spolužiak, hm, mne povedal, že ho pozná, lebo robí dlho policajta /viď. môj článok/

  4. deti sa hrali veselé – detská plakali, boli špinavé a zanedbané, také sú aj odvtedy. Často ich vídame večer v krčme nižšej cenovej kategórie spolu s rodičmi. /viď moje články/

  5. nebola som hysterická, pán policajt by ma nemusel ohovárať a osočovať, ani keď si chráni svoju prácu, ktorú aj tak nerobí. Možno dvakrát som mierne zvýšila hlas, bola som hnusná a ironická, priznávam, ale nie hysterická. Hysterická som nebývala ani v škôlke.

  6. Nežiadala som, aby zavolal sociálku, ani aby odobrali deti. Opýtala som sa, či nespolupracujú so sociálku, na čo flegmaticky odvrkol, že keď chcem, nech to hlásim ja, ale on mená nedá. /viď môj článok/

Gratulujem pán minister, šéfujete bande klamárov, ktorí nie že nerobia svoju prácu, a nie, že ju nerobia ani potom, ako sú na to upozornení, ale toho, kto chce aby pracovali ešte aj osočujú a KLAMÚ.

 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?