Som mamina 4 ročného Tomáška. Som manželka môjho o niečo staršieho Martina. Som kolegyňa. Som žena. Ani v jednej oblasti nie som dokonalá, uvedomujem si to, pracujem na tom, ale s vedomím, že dokonalé to nikdy nebude. Veci sa stále menia, a podľa môjho názoru je rozumnejšie zmeny prijímať a prispôsobovať sa im, ako zubami-nechtami trvať na niečom, čo nefunguje a zdokonaľovať to .
Tento článok píšem ako reakciu na negatívne komenty na moje články. Istý čas už píšem o biznise, snažím sa poradiť, ako si privyrobiť pár eur, príp. ako si vybudovať niečo trvalé. Prečo som s tým začala? Pre toto:
„Dve veci ma inšpirovali k napísaniu tohto článku. Prvá je množstvo tém na jednom "mamičkovskom" fóre, ktoré majú rovnakú podstatu, a to je ako zarobiť popri materskej. Druhý dôvod je nezávideniahodná situácia veľa mamičiek, aj nemamičiek, ktoré by rady menili, rady by odišli, ale nemajú kam a za čo a pod.“
Ak sa trochu poobzeráte na rôznych fórach pre mamičky, je tam plno tém, ako si privyrobiť, a je veľmi zaujímavé, že tieto ženy nikto neobviňuje z karierizmu a zanedbania dieťaťa. Mňa áno, pričom jediný rozdiel je v tom, že ja pracujem väčšinou oveľa menej /už aj preto, že nemusím nikam chodiť/, ako napr. tie, ktoré chodia na brigády a zarobím oveľa lepšie, veď celý zisk je môj.
Áno, pracovala som už druhý deň po príchode z pôrodnice? Bolo to označené za choré. Takto. Problém bude podľa mňa v tom, že väčšina ľudí vníma „pracovanie“ tak, že ráno vstanem, oblečiem sa, idem do práce, večer sa vrátim domov. Ale dá sa to aj inak. Ráno nikam nevstávať, v pohode sa obliecť /kľudne aj do riflí, doma predsa nebudem behať v sukničke/, v pohode pri tom obliecť dieťatko, zapnúť PC a maily /nie, nie facebook a spol. ale maily/, očami prebehnúť , skonštatovať, že toto všetko počká, kým malý zaspí ;) áno, občas sa tam nájde aj niečo súrnejšie, ale odpovedať na jeden mail, príp. ho preposlať trvá cca 3 – 5 minút. Keď idem na stretko, je s ockom. A na tomto nevidím absolútne nič zlé a nepripadá mi to choré.
Choré mi pripadá, že mamičky na istej stránke prezerajú a komentujú albumy, ktoré sú ukradnuté a stiahnuté z Facebooku. Že sa riešia vymyslené problémy a klamstvá chorej ženskej, ktorá má, podľa jej slov, doma tri deti, ale sú dni, keď cca každých 5 minút napíše koment. Ak toto je podľa vás ok /a podľa sledovanosti je/, tak prosím, ja vám to neberiem.
Ale poďme sa na to pozrieť aj inak. Niektoré písali, že keby mali čas, urobia si VŠ. Predpokladám, že nejakú sociálnu prácu. Takto, ja mám Fakultu manažmentu UK, globálne som spokojná, ale podľa mňa bez tej školy by som bola na tom rovnako. Okrem toho, či mám školu alebo nie, stále sa učím. Vždy je niečo nové a a jednoducho, ak chcem byť v obraze, musím sledovať nové trendy a neustále sa učiť. /súdruh Lenin by bol som mnou určite spokojný :D /
Poďme rozmýšľať trochu dopredu. Tri roky sa plne venujete svojmu dieťaťu, ktoré je zvyknuté, že v momente, keď pípne, mamka skočí. Čo bude potom? Ostanete doma? Ak na to máte financie, super. Pôjdete do práce? Predvčerom som stretla jednu kamarátku. Má super robotu, je spokojná, dobre zarába. Má doma dvoch škôlkarov. O pol siedmej budí deti, utekajú do škôlky, potom do práce, potom z práce, do škôlky pre deti, večer variť, aspoň trocha upratať a spať. A takto dookola. Chcem vidieť, ako sa v takejto situácii vykašlete na bordel, na varenie, keď vaše dieťa pípne. A ono pípne, lebo bude zvyknuté, že tri roky stačilo pípnuť a mamka utekala. Aj moje dieťa ma potrebuje, to áno. A keď ma potrebuje, tak sa mu venujem, má zodpovedané všetky otázky, hráme sa spolu, keď potrebuje s niečím pomôcť. Inak sa hrá sám. Na čom nevidím nič zlé, vzhľadom k tomu, že sú tu hračky pre DETI. A ja sa necítim ako dieťa. Spoločných aktivít máme dosť iných – človeče, pexeso, čítam mu z kníh, prezeráme si obrázky, rozprávame sa o nich, kreslíme, lepíme a mohla by som pokračovať do aleluja. A keď mu poviem, že teraz si potrebujem na pár minút sadnúť, či už k PC, alebo do kresla vypiť si svoj čaj, nič si z toho nerobí. Pomoc si žiada, až keď si už naozaj nevie rady a myslím, že má lepší pocit z vecí, ktoré zvládne sám.
Verím tomu, že to, že teraz miesto večerného seriálu pracujem a nechávam malého hrať sa samého, príp. že je aj s ockom, starými rodičmi, atď. mu jednak nijako neublíži a z dlhodobého hľadiska sa vyplatí. Starostlivosť o dieťa sa predsa nástupom do škôlky nekončí a pracujem na tom, aby som nemusela chodiť do práce, aby moje dieťa čakal teplý obed, či večera po príchode zo školy a aby som nebola nervózna a mala naňho čas, keď ma bude po škole potrebovať. Nebojíte sa, že vaše dieťa bude zmätené z toho, že doteraz stačilo pípnuť a mamka bola pri ňom a zrazu je mamka furt unavená a nemá na nič čas? To moje je takto vychovávané tak, aby vedel, že je na prvom mieste, ale vie aj to, že aj mama má právo si sadnúť a že má aj určité povinnosti.
Na záver len toľko: môj syn má niečo cez štyri roky, je samostatný, vie si poradiť, je odvážny /niekedy až moc/ a nebojí sa cudzích ľudí. Hocikoho osloví na ulici /nebojte sa neunesú ho, mám ho stále na očiach/, keď máme návštevu, zapája sa do debaty. Pýtame sa ho na jeho názor, aj ho vie povedať, v rôznych veciach rozhoduje on /kam na prechádzku, čo si oblečie, čo si upečieme na olovrant/ áno, aj on má svoje dni, vie aj hysáčiť, ale myslím, že to patrí k tomu.
Nekomplikujte si svoj život, take it easy ;) Krásny deň.
